Predstavenie staro-nového trénera Martina Nedorosta

Predstav sa . Napíš mi niečo o sebe ja to potom dám ako taký úvod. Čokoľvek ťa napadne čo chceš zverejniť.

Pochádzam z Piešťan, kde som vyrastal a začal som aj športovať. Momentálne pracujem ako obchodný zástupca pre bratislavskú firmu.  Mám manželku Ivanku , dcéry Natálku a Mišku a syna Martina.

Kedy a kde si začal s hádzanou?

S hádzanou som začal ako štvrták na základnej škole v TJ Tesla Piešťany, v ktorej som postupne prešiel všetkými mládežníckymi družstvami od prípravky až po dorast. Prechod do seniorov bol ťažký, v Piešťanoch sa v tom čase  hrala federálna liga a následne extraliga a tak som išiel na hosťovanie do Modry a Pezinka.

Ako vnímaš hádzanú na Slovensku ?

Nerád to hovorím ale bohužiaľ má klesajúcu tendenciu čo sa týka reprezentácie, súťaží, ale aj individuálnych zručností hráčov a počtu družstiev či už v mládežníckych alebo dospelých súťažiach.

Čo sa ti na hádzanej páči ? Prečo by si mladí mali vybrať tento šport ?

Hádzaná je krásny kolektívny šport, je v prvom rade komplexný, teda človek využije všetky svoje danosti, núti k spolupráci rôzne typy hráčov a nakoniec družstvo je také silné ako najslabší článok družstva. Rozvíja človeka ako celok nielen po fyzickej či psychickej stránke, núti komunikovať a napomáha k rozvoju športovca a jeho fungovaniu v spoločnosti.

Aká bola tvoja hráčska kariéra ?

Začínal som ako brankár v žiakoch, kde sme boli v tom čase pravidelnými účastníkmi majstrovstiev Slovenska z mladších žiakov a strieborní a bronzoví s trénerom Macejkom a v starších žiakoch s trénerom Ostricom majstri Slovenska  a tretí na Československu. Bola tu nielen výborná partia ale aj kvalitní hráči, z ktorých sa postupne stali viacerí mládežnícki a neskôr aj seniorskí reprezentanti ako Trepka, Trandžík, Valo Martin, Valo Daniel  a ďalší.  V doraste bola veľká konkurencia na brankárskom poste a tak som ho vymenil za post pivota. Pri prechode medzi dospelých  hrali Piešťany federálnu ligu kde bola veľká konkurencia a na rok som odišiel do Modry. Po roku ma vytiahol tréner Hargaš do prvého tímu, v ktorom som hral extraligu niekoľko rokov. Po vypadnutí do 1 ligy som jeden rok hosťoval v Topoľčanoch . V Piešťanoch sme sa snažili o návrat do extraligy. Postupne som začal v 1. lige fungovať ako hrajúci tréner a veľa som sa učil od trénera Grajcara.

Odkedy trénuješ hádzanú a prečo si s týmto povolaním začal ?

Hádzaná nie je pre mňa povolanie, ale hoby, akýsi druh relaxu, pri ktorom naberám energiu, ale napriek tomu sa ju snažím robiť naplno.

Začal som asi ako 28 ročný, keď nastala situácia, kedy v mužskej ketegórii chýbal tréner. Postupne som si spravil trénerské licencie a nakoniec som vyštudoval licenciu A v Bratislave na vysokej škole  v roku 2007 pod vedením pána Hianíka.

Povolanie trénera je krásne, ale aj napriek ponukám som ho profesionálne  robiť nechcel. Trénoval som dorastencov a mužov Piešťan a dorastenky Brezovej pod Bradlom.

Čo je podľa teba na povolaní trénera pekné ? Prečo by si mali ľudia vybrať toto povolanie ?

Učenie svojich zverencov nie len športovej, ale aj kultúrnej a osobnostnej vyzretosti,  posúvať hráčov ďalej nielen v športe, ale aj v bežnom živote, rozdávať radosť z hry nielen pre hráčov, ale aj divákov.

Pamätáš si na svoj prvý tím, ktorý si trénoval ?

Bol to prvoligový tým mužov, ktorý vtedy nemal trénera a v tom čase som pôsobil v pozícii hrajúceho trénera spolupracujúceho s bývalým výborným trénerom Grajcarom, od ktorého som sa veľa naučil. Bol to môj najťažší rok. Jednak som musel hrávať a trénoval som aj hráčov, ktorý boli odo mňa starší a skúsenejší. Práca s nimi mi dala veľa a často som počúval aj ich rady.

Aké ďalšie tímy si trénoval ?

Okrem dorastencov a mužov Piešťan dorastenky a pomáhal som pri žiačkach a prípravke Brezovej pod Bradlom

Na ktorý tím rád spomínaš ?

Na dorastenky Brezovej pod Bradlom, síce ich bolo len 8 a družstvo bolo doplnené 3 žiačkami, ale boli výborný kolektív. Takisto nezabudnem na nezabudnuteľný zápas či už s Michalovcami alebo Partizánskym. Zaujímavé boli aj konfrontácie s družstvom z družobného Nórska, ako aj viaceré turnaje Praha cup, Karviná , Hodonín, Šurany a Bradlan cup.

Máš niektorý tím, na ktorý máš zlé spomienky ?

Najhoršie spomienky sa ani tak neviažu k tímu, ale skôr k udalostiam okolo. To bolo búranie našej nafukovačky a následne upadanie fungujúceho klubu, keď boli postupne odhlásené družstvá mužov z 1. ligy a hrali ešte dorastenci 2. ligu a žiaci. Po roku sa síce dali dokopy muži, ale družstvo žiakov a dorastu skončilo. A ako druhé bolo trochu nešťastné nepredĺženie licencie na extraligu po úspešnej extraligovej sezóne v rokoch 2018/2019 kedy sme ako nováčik skončili na 5 mieste.

Aké najväčšie úspechy si dosiahol s tímami, ktoré si trénoval ?

S dorastom 2x víťaz druhej ligy, s mužmi víťazstvo v 2 lige, 2x víťazstvo v 1. lige a úspešná baráž do extraligy. Ako nováčik 5. miesto v extralige, kde nám tesne ušiel postup v boji o medaily. S dorastenkami  Brezovej 5. a 6. miesto v 1. lige dorasteniek.

Ako si vnímal tú extraligovú eufóriu v Piešťanoch spred 2 rokov ?

Bola tu výborná partia hráčov, škoda že to nemohlo ďalej pokračovať, zaslúžili by si to nielen ľudia pracujúci okolo hádzanej, hráči, fanúšikovia, ale aj hádzanárska mládež, ktorá prišla o vzory ako aj o možnosť vidieť viacerých výborných hráčov pôsobiacich v extralige a v neposlednom rade fanúšikovia. Mali sme jednu z najvyšších návštevností v súťaži. Pre mňa ako trénera to bol asi najťažší ročník v mojej trénerskej kariére, stal ma strašne veľa nielen fyzických ale aj psychických síl.

Myslíš, že sa ešte Piešťany niekedy predstavia v najvyššej súťaži ?

Určite tomu verím či už v mužskej alebo dievčenskej zložke, ale na to aby k tomu prišlo, sa musí v Piešťanoch v prvom rade dobudovať chýbajúci domovský stánok hádzanárov, bez ktorého to nepôjde . Následne treba  dobudovať vlastnú mládež a postupne vychovať dorastencov a následne mužov.

Chcel by si ešte trénovať seniorské družstvo ?

Určite áno ale vôbec to nie je jednoduché. Osobne neviem ako som mohol fungovať  v tomto kolotoči okolo extraligy. Po roku som bol taký unavený, že ročná prestávka mi prišla vhod. Ak znova trénovať na takejto úrovni, tak určite s väčším realizačným tímom.

Ako to vyzerá v Piešťanoch so seniorským družstvom ? Budú hrať budúci rok niektorú ligu ?

Dlho sa nad touto otázkou uvažovalo. Za určitých možností bol možný aj návrat do extraligy, ale zvažovala sa aj možnosť 1. ligy. No najväčším problémom bolo to, že sme nemohli hrať na riadnom ihrisku, ktoré by vyhovovalo rozmermi. Je to škoda, pretože mládež potrebuje vzory a bolo tu na koho sa pozerať nielen v extraligovej sezóne ale aj v prvoligovej.

V poslednej dobe sa mládežnícka hádzaná rozbieha. Ako vnímaš túto situáciu ?

Som rád že mládež sa pomaly rozbieha, ale trénerov ako funkcionárov čaká veľa práce na dobudovanie všetkých mládežníckych kategórií.

Vieme že po extralige si si dal ročnú pauzu od trénovania. Od budúcej sezóny sa staneš staronovým trénerom starších žiačok. Prečo si sa znova rozhodol trénovať a prečo práve staršie žiačky ?

Trénovanie ma dobije energiou, najmä keď vidím, kam sa jednotliví hráči posúvajú vo svojom raste. Pre mňa je to relax po celom dni strávenom na cestách v aute po Slovensku. A prečo žiačky ? Videl som v nich potenciál pre zlepšovanie, sú tam viaceré šikovné hráčky. Pôvodne nemali hrať súťaž, ale mojej myšlienky sa chytil prezident klubu.

Už nejaký čas si pôsobil pri trénerke Nore Csukaovej, odkiaľ prešli mladší žiaci do starších žiakov. Ako vnímaš svoj nový tím?

Trénerke sa podarilo vytvoriť výbornú  partiu. Posunula hráčov výkonnostne ďalej, niektorí urobili naozaj veľký výkonnostný rast, ktorý som vnímal počas celého roka najmä na tréningoch, nakoľko hrať  v zápasoch som ich nemal možnosť vidieť hrať.  Sú tam hráči, ktorí majú herný potenciál, bude záležať ako sa podarí skĺbiť hráčov v tejto sezóne.

Aký cieľ máš so staršími žiačkami čo sa ich rozvoja týka? Kde vidíš ich nedostatky a kde vidíš ich prednosti ?

Cieľom bude pokračovať v predchádzajúcej práci trénera Ochotnického , skúsiť svojou prácou a výsledkami pritiahnuť ďalšie hráčky a udržať súčasné hráčky. Čo sa týka herného prejavu, chcel by som, aby sme hrali kolektívne a vychádzali z obrany nielen do protiútokov ale hrali aj rýchlu hádzanú.

Aký cieľ máš s týmto družstvom v staršo-žiackej lige trnavského kraja ?

Hrať to, čo budeme trénovať na tréningoch a tvrdú prácu pretaviť v zápasoch do hry. Taktiež aby sme sa bavili hádzanou a hráči mali dobrý pocit zo svojich výkonov. Konkrétne ciele si nedávam.

Pripravuješ sa na tréningy alebo už máš všetko v hlave ?

Na tréningy sa pripravujem doma, na každý jeden tréning mám nachystanú prípravu, ale často nakoniec musím improvizovať priamo na tréningu podľa počtu hráčov. Nechávam sa inšpirovať či od trénerov v klube alebo veľakrát aj od trénerov z iných športov. Čerpám inšpiráciu aj z internetu alebo školení.

Ktoré cvičenie máš najradšej ?

Najradšej mám cvičenia s loptou, hráč ju potrebuje k hádzanej asi najviac a potom cvičenia, pri ktorých sa musí rozvíjať aj kreativita  hráčov. Samozrejme nevynechávam ani tvrdý dril, ktorý je potrebný na rozvoj rýchlosti a technickej dokonalosti v hádzanej.

Čo je základom, ktorý musí hráč hádzanej vedieť v jednotlivých kategóriách?

V prípravke by sa mal naučiť úplné základy a deti by mali hrať pre radosť z hry.

V žiakoch by mali postupne zvládať základné herné činnosti jednotlivca v obrane ako aj v útoku, postupne by mali zvládnuť základne herné kombinácie.

V doraste sú to špeciálne herné činnosti jednotlivca, špeciálne kombinácie, herné systémy

Chcel by si niečo odkázať na záver ?

Hádzaná je jeden z najkrajších , najkomplexnejších ale zároveň najťažších  športov. Chcel by som prispieť k znovuoživeniu klubu, aby sme postupne obsadili všetky kategórie. Takým malým vzorom pre mňa je fungovanie klubu Stupavy. Veľkú snahu budem ešte vynakladať k vybudovaniu športovej haly ako domovského stánku hádzanárov a najmä ich mládeže.